O umelú inteligenciu sa dnes zaujíma takmer každý. Debaty o tom, čo dokáže, kam smeruje a čoho sa treba báť, zaznievajú v médiách, v školách aj pri kávach v kancelárii. No stačí chvíľka a narazíte na pôsobivé mýty, ktoré sa nekontrolovane šíria medzi nadšencami technológií aj tými, ktorí počuli o AI len z rozprávania. Nie je prekvapením, že nie všetko, čo sa hovorí, je pravda. Vyvrátenie najčastejších nepresností je kľúčom k tomu, aby sme AI vedeli lepšie využiť a nebáli sa neexistujúcich hrozieb.

Je čas oddeliť fakty od fikcie.

Umelá inteligencia je už dnes rovnako inteligentná ako človek

Toto tvrdenie znie vzrušujúco, no neprekvapí, ak pochádza z hollywoodskeho filmu alebo reklamnej kampane. V skutočnosti, dnešné AI systémy – nech už ide o jazykové modely, rozpoznávanie obrazov alebo automatizované rozhodovanie – sa zatiaľ ani zďaleka nepribližujú ľudskej úrovni inteligencie v šírke schopností.

Čo naozaj zvláda?

• Výborne klasifikovať obrazy (napr. rozoznať mačku na fotke)

• Prekladať texty medzi jazykmi

• Navrhovať personalizované odporúčania (filmy, správy, produkty)

• Riadiť procesy či automatizovať rutinné úlohy

No AI dnes nemá vlastné myslenie, vedomie, samostatné túžby či hlboké chápanie sveta, aké je pre človeka prirodzené. V skutočnosti ide stále o výpočty na základe početných súborov dát a vopred daných algoritmov.

Umelá inteligencia dokáže robiť všetko sama

Možno ste už počuli výroky typu: „AI už čoskoro nahradí každého pracovníka“ alebo „Človek nebude musieť už nič robiť, všetko vybaví stroj.“ Realita je oveľa zložitejšia. AI síce dramaticky mení pracovné procesy, ale jej prínos – aj limity – spočívajú v úzkej špecializácii.

V čom AI zatiaľ nedokáže plnohodnotne nahradiť človeka?

• Kreatívna tvorba (umenie, dizajn, vynálezy)

• Empatia, neverbálna komunikácia, medziľudské vzťahy

• Rozhodovanie v nejednoznačných situáciách

• Kritické myslenie, syntéza neočakávaných informácií

Umelá inteligencia sa vo firmách používa najmä na zautomatizovanie monotónnych krokov alebo na zlepšenie predikcií, ale záverečné rozhodnutia často stále ostávajú na pleciach ľudí.

AI je neomylná

Za výkonnými algoritmami si mnohí predstavujú chladnú logiku, ktorá sa nikdy nemýli. Skutočnosť je iná. AI opakuje chyby, ktoré sa naučí zo svojich tréningových údajov, prípadne môže zlyhať pri nových, neznámych situáciách. Ak systém trénovali na dátach s predsudkami, jeho výstupy budú často nespravodlivé, alebo jednostranné.

Typické príklady omylov AI:

• Nesprávne rozpoznanie osoby alebo tváre

• Zaujaté posudzovanie kandidátov vo výberovom procese

• Nesprávne investičné rozhodnutia na základe skreslených trendov

Korektnosť výstupov je extrémne závislá od kvality použitých údajov a dobre zvoleného návrhu algoritmu. Žiadna AI nie je dokonalá.

AI ohrozuje existenciu ľudstva

Jedným z často rozoberaných obáv je to, že AI predstavuje pre ľudstvo existenčnú hrozbu. Apokalyp­tické scenáre, kde sa stroje vymknú z rúk, patria skôr do žánru sci-fi. Hoci riziká zneužitia technológií nie sú zanedbateľné, dnešná úroveň AI predstavuje hrozby najmä v oblasti súkromia, bezpečnosti či šírenia dezinformácií.

O akých reálnych hrozbách hovoríme najčastejšie?

Šírenie dezinformácií - Deepfake videá, falošné správy

Súkromie a bezpečnosť - Zneužitie osobných údajov, sledovanie

Predsudky a nespravodlivé rozhodnutia - Diskriminácia v zamestnaní, finančných službách

Automatizácia zamestnania - Strata rutinných pracovných miest

To, že by AI sama rozhodovala o osude ľudstva alebo si vytvárala vlastné ciele, momentálne nepatrí do kategórie reálnych rizík.

AI dnes chápe všetko, čo robí

Bežne sa tvrdí, že ak AI odpovedá na otázky alebo generuje obrázky, „chápe“ ich obsah rovnako ako človek. Pravdou je, že za zdarnými výstupmi stoja štatistické modely, ktoré vyhľadávajú vzory v obrovských množstvách dát. K skutočnému porozumeniu významu či kontextu sa ale nedostávajú.

Napríklad chatbot vie na základe predchádzajúcich rozhovorov predpovedať pravdepodobne správnu vetu, avšak nerozumie nuansám, humoru alebo skrytým významom slov. Preto dochádza aj k často komickým odpovediam, ktorých absurdita by človeka ani nenapadla.

AI pracuje vždy férovo a bez predsudkov

Predstava, že stroje sú neutrálne, vychádza z domnienky, že neprejavujú emócie ani osobné zámery. To by platilo len v prípade, že by boli trénované na dokonale vyvážených údajoch. Realita je iná, údaje často odrážajú existujúce spoločenské nerovnosti.

AI môže preberať:

• Skryté rasové či rodové predsudky

• Ekonomickú a regionálnu nerovnosť

• Kultúrne stereotypy

Práve preto sa vo vývoji AI venuje čoraz väčšia pozornosť otázkam etiky, férovosti a transparentnosti algoritmov.

AI nenahradí moje miesto – alebo áno?

Strach zo stratenej práce je prirodzený a diskusia o dopadoch AI na trh práce je mimoriadne aktuálna. Automatizácia určite ovplyvní množstvo rutinných povolaní, no zároveň otvára nové možnosti pre ľudí, ktorí sa zamerajú na kreatívne profesie, prácu s technológiami alebo medziľudské služby.

Profily, ktoré budú žiadané v AI ovplyvnenej ekonomike:

• Tvorcovia obsahu, experti na komunikáciu

• Špecialisti na etiku, bezpečnosť a správu AI systémov

• Analytici a správcovia veľkých dát

• Odborníci na podporu, školenia a inovácie

Adaptácia, učenie nových zručností a schopnosť spolupracovať s AI bude dôležitou devízou v najbližších rokoch.

AI nemá vôbec žiadne limity

Niekedy sa objavia fascinované názory na to, ako AI čoskoro prekoná všetky hranice a bude bez obmedzení. Každý systém však naráža na mantinely, ktoré stanovuje:

• Dostupnosť a kvalita údajov

• Výpočtová náročnosť a potreba elektrickej energie

• Právne a etické limity používania

• Potreba dohľadu a korekcie človekom

Zásadná je aj otázka vysvetliteľnosti: v mnohých prípadoch dnes AI vytvorí riešenie, ktoré človek nedokáže jednoducho odôvodniť alebo skontrolovať.

AI je “čierna skrinka” a nedá sa jej veriť

Hoci niektoré moderné algoritmy fungujú ako „čierna skrinka“, oblast výskumu AI sa intenzívne venuje aj zrozumiteľnosti a „interpretačnosti“ systémov. Vývojári vyvíjajú metódy, ktoré vysvetľujú, prečo algoritmus urobil konkrétne rozhodnutie. Ide o dôležitý krok pre dôveru verejnosti, podniky aj regulačné orgány. AI nemusí byť úplne neprehľadná – pravidlá jej využívania a pochopenia sa stále vyvíjajú.

AI je len módny výstrelok

Je pravda, že záujem o AI prechádzal v uplynulých desaťročiach fázami nadšenia aj sklamania. Dnes však AI ovplyvňuje každodenný život – od lekárskej diagnostiky, cez jazykové aplikácie až po inteligentné smerovanie dopravy v mestách. Návraty a prekonávanie počiatočných ťažkostí sú súčasťou technologického pokroku, ale vývoj AI pokračuje ihneď, ako vznikajú nové možnosti, lepšie metódy a dostupnejšie výpočtové zdroje.

Ako sme videli, väčšina rozšírených mýtov okolo umelej inteligencie pramení z povrchného pochopenia jej princípov alebo zo silne zjednodušených mediálnych interpretácií. Sebavedomý prístup k AI neznamená nekritické prijímanie senzácií, ale aktívne hľadanie faktov, štúdium možností a otvorenú diskusiu o jej etických, právnych aj sociálnych dôsledkoch. Výzvy i výhody tejto technológie stále objavujeme a formujeme spoločne – s cieľom, aby nový svet technológií vytváral lepšie príležitosti nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť.