Umelá inteligencia (AI) sa dnes stáva súčasťou každodenného života mnohých ľudí a firiem. Pre niektorých je stále záhadou, čo tento pojem vlastne zahŕňa a ako dokáže niečo, čo vytvoril človek, napodobňovať ľudské myslenie. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať táto technológia zložitá, jej základné princípy sú postavené na jednoduchých ideách, ktoré pochopí každý.

AI často vnímame ako niečo vzdialené, no jej prítomnosť nás sprevádza takmer neustále – od smartfónov, cez odporúčania filmov až po internetové vyhľadávače. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako je možné, že mobil rozpozná vašu tvár alebo ako Google pozná odpoveď na komplikovanú otázku? Práve v týchto chvíľach prichádza na scénu umelá inteligencia.

Čo je vlastne umelá inteligencia?

Najjednoduchšie povedané, AI je snaha vytvoriť programy alebo stroje, ktoré dokážu vykonávať úlohy vyžadujúce ľudský rozum. Nejde len o obyčajné opakovanie príkazov, ale skôr o schopnosť učiť sa, prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam, hľadať riešenia či dokonca rozpoznávať vzory v obrovskom množstve dát.

Pri tejto predstave si možno spomeniete na filmy, kde roboti ovládajú svet alebo myslia samostatne. Realita je však oveľa praktickejšia – ide o nástroje navrhnuté na riešenie konkrétnych úloh, kde silou AI je rýchlosť spracovania dát a schopnosť učiť sa zo skúseností.

Ako sa umelá inteligencia „učí“?

Jedným z najzaujímavejších aspektov AI je jej schopnosť neustále sa zlepšovať. Tento proces napodobňuje spôsob, akým sa učíme my. Dobre fungujúca AI potrebuje na učenie obrovské množstvo dát. Predstavte si dieťa, ktoré sa učí spoznávať zvieratá – ukazujeme mu stovky obrázkov psov a mačiek spolu s vysvetlením, ktoré je ktoré. Po čase začne rozlišovať tvary, farby a ďalšie znaky.

Systémy umelej inteligencie sa učia takto:

• Monitorujú veľké množstvo údajov (napr. obrázky, texty, hlasy).

• Hľadajú vzory – naučia sa, že niektoré znaky alebo slová sa často vyskytujú spolu.

• Testujú sa na nových dátach – ak spravia chybu, AI upraví svoje „chápanie“.

• Postupne sa zlepšujú – s každou ďalšou skúsenosťou je AI presnejšia.

Tento proces nazývame „strojové učenie“ (machine learning). Práve tu začína AI ukazovať svoju silu, pretože dokáže spracovať omnoho viac informácií, než bežný človek.

Rôzne druhy učenia

Existujú viaceré prístupy, akými môžeme AI učiť:

• Supervizované učenie – učíme AI na vopred označených dátach (napríklad obrázok mačky je označený slovom „mačka“).

• Nesupervizované učenie – AI nedostane žiadne označenia a snaží sa sama nájsť vzory a skupiny v dátach.

• Učenie posilňovaním – AI sa učí na základe odmien a trestov za jednotlivé rozhodnutia (niečo ako tréning psa cez pamlsky).

Každý typ má svoje použitie a najlepšie funguje pri rôznych úlohách.

Najbežnejšie algoritmy umelej inteligencie

Na to, aby mohla AI objaviť a využiť vzory v dátach, používa rôzne matematické a programovacie prístupy – algoritmy. Niektoré z nich sú jednoduché, iné veľmi komplexné.

• Rozhodovacie stromy: Predstavte si sériu otázok, ktoré vedú k správnemu rozhodnutiu (napríklad, aké zviera vidíte na obrázku).

• Neurónové siete: Hoci znejú zložito, ide o modely, ktoré napodobňujú fungovanie ľudského mozgu. Tieto siete dokážu skladať jednoduché poznatky do zložitejších rozhodnutí. Najznámejšie sú „hlboké“ neurónové siete (deep learning).

• K-means zhlukovanie: AI tu rozdeľuje množstvo údajov do skupín podľa podobností bez toho, aby poznala ich význam.

• Lineárna a logistická regresia: Používajú sa najmä pri predikcii výsledkov a určovaní pravdepodobnosti.

AI v každodennom živote

Naši rodičia a prarodičia by možno neverili, ako výrazne dnes AI ovplyvňuje životy bežných ľudí. Nie je to len záležitosť veľkých technologických firiem alebo laboratórií.

AI pomáha pri:

• Odporúčaniach filmov a hudby na službách, akými sú Netflix, Spotify alebo YouTube.

• Automatickom preklade textu pomocou Google Translate či DeepL.

• Rozpoznávaní tváre pri odomykaní smartfónu.

• Vyhľadávaní najlepšej trasy v mapových aplikáciách.

• Chatovacích robotoch, ktoré odpovedajú na vaše otázky na webových stránkach bánk alebo e-shopov.

• Diagnostike chorôb v medicíne (napríklad rozpoznávanie nádorov na röntgenových snímkach).

• Automatickom triedení e-mailov a blokovaní spamu.

• Pri robotických vysávačoch, ktoré „vidia“ prekážky a plánujú si trasu.

Toto všetko sú bežné príklady, kde AI uľahčuje a spríjemňuje život. Najlepšie na tom je, že väčšinu takýchto inteligentných riešení si bežný používateľ často ani neuvedomuje.

Výzvy a limity umelej inteligencie

Napriek obdivuhodným výsledkom má AI aj svoje hranice. Nie je dokonalá a stále nie je schopná pochopiť svet tak komplexne, ako to dokáže človek. Do úvahy treba brať:

• Kvalitu dát: Ak AI učíme na nepresných či nesprávnych údajoch, môže produkovať chybné výsledky.

• Zaujatosť v dátach: Ak sú vstupné údaje skreslené, taký bude aj výsledok rozhodovania AI.

• Obmedzené chápanie súvislostí: AI síce rozpozná vzory, no niekedy nechápe „prečo“ dané spojenia existujú.

• Energetické nároky: Moderné AI modely, najmä tie najväčšie, spotrebujú obrovské množstvo energie na svoj výpočet a učenie.

Napriek tomu v oblasti AI neustále prebieha výskum a vývoj, ktorý posúva hranice možností.

Pohľad do budúcnosti

Očakáva sa, že AI bude v najbližších rokoch ešte viac prenikať do bežného života. Novinky ako generovanie obrázkov, realistických textov alebo hlasov už dnes dokazujú, aké široké uplatnenie môže AI nájsť.

Firmy investujú do vývoja inteligentných asistentov, autonómnych vozidiel či systémov na monitorovanie zdravia. Rozšírenie využitia AI v školstve a pomoci zdravotne znevýhodneným osobám otvára dvere možnostiam, o ktorých sa nám pred pár rokmi len snívalo.

Napokon si AI možno predstavovať ako šikovného pomocníka, ktorý nerobí všetko za nás, ale uľahčuje úlohy, šetrí čas a umožňuje ľuďom sústrediť sa na veci, ktoré stroj nahradiť nedokáže – napríklad kreativitu, empatiu či intuície. Tie sú aj dnes jedinečnou doménou človeka.